Čím ďalej, tým viac mám pocit, že z týždňa na týždeň je to náročnejšie, chaotickejsie - všetko 🙈. Dva tréningu jumpingu zatiaľ- perfektné- po hodine cardia ešte nám trénerka dávs cviky na brucho a plank- zakaždým dlhšie a dlhšie 💪👏. Syn už bol 4x chorý tento rok, veľkú únavu pociťuje už mesiace, zvykol byť už len tak raz do roka a chce teda ísť študovať do Dánska, no hovorím si takto to teda nepôjde- to by som nedala teda. A tak sme boli na všetkých možných testoch. A z krvi vyšla pozitívna infekčná monomukleóza 🙄. Min pol roka žiadna fyzická aktivita, aj psychická pohoda by bodla. Podpora imunity a pod. Musí sa to takto všetko komplikovať? O tri mesiace znovu na testy a teda musia mať klesajúce hodnoty, inak nikam nepôjde. Ešte aj chudokrvny asi bude po svokre. Nesmiernu únavu a vyčerpanosť z tohto všetkého pociťujem ešte aj v práci totálne naháňačky, ale no čo už 🤷‍♀️, život je taký, stále to môže byť horšie. Takže som v konečnom dôsledku rada, že teda len takto 🙏. 13.8. začína škola v Dánsku, tak do poslednej chvíle nebudeme vedieť na com sme. Tak sa držte, nepolavujte, nech do letnej výzvy ideme v plnej sile 💪.

Posted by mariana.hamarova at 2025-04-24 18:29:02 UTC